Novembrová duchovná obnova

Tento víkend, sme v seminári my, bohoslovci, mali duchovnú obnovu s otcom Martinom Novotným, ktorý je farárom vo farnosti Kráľovnej Pokoja Košice – Juh.

Otec Martin nám rozprával predovšetkým vlastné skúsenosti z jeho kňazského života. Padli myšlienky ako:

„Čo nemám, to nedám.“ 

„Ľudia nechodia za mnou kvôli mne, ale kvôli tomu, že sa chcú stretnúť s Ježišom.“

A naozaj, táto druhá myšlienka je veľavravná. Ku kňazovi sa neprichádza, chodí sa k Ježišovi, ktorého kňaz výnimočným spôsobom predstavuje a ktorého chcem najmä v kňazovi spoznať.

Tu korení veľké nebezpečenstvo, ktorým je pýcha, konkrétne namýšľanie si toho, že som niekto viac, pričom som v najlepšom zmysle slova „nikto.“ Kňaz je na tej istej ceste k Bohu ako každý pokrstený.

S veľkým darom prichádza veľké pokušenie. To nám otec Martin veľmi jednoducho a ľudsky vysvetlil. Nepýšiť sa, nenamýšľať si, nenadúvať sa. Ale byť blízko ľuďom, modlitbu nezanedbávať, z modlitby prechádzať do aktivity, nie naopak, dbať o celé svoje ja, teda venovať sa ako duši, tak i telu.

Vyslovená bola ešte jedna zásadná, dovolíme si tvrdiť najzávažnejšia vec: „Byť milosrdný.“ Milovať a odpúšťať. Tak sa uchránime pýchy a vyvyšovania. Tak, a jedine tak ostaneme normálnymi, pretože budeme vedieť, že sme len prijali vskutku veľký a vzácny dar, ktorý posúvame ďalej, s ktorým sa delíme, a ktorý tak ešte viac rastie v nás a druhých. Sme len prostriedkom Ježiša, ktorý slúži ďalším ľuďom a ostatní ľudia slúžia svojimi darmi nám, až si nakoniec slúžime všetci navzájom. Aké krásne, a čo viac, aké pravdivé.

Otec Martin, ďakujeme!