„Čím viac je naša duša v ústraní a sama, tým viac je schopná priblížiť sa k svojmu Stvoriteľovi a Pánovi a stretnúť sa s ním.“ – píše sv. Ignác z Loyoly vo svojom diele Exercicios spirituales – Duchovné cvičenia. Aj my sme sa preto odobrali, ako už býva zvykom, do tichého prostredia Exercičného domu sv. Ignáca v Prešove a to 2 týždne pred nástupom do nového formačného roka (31.8 – 5.9.). Naše tohtoročné exercície opäť viedol páter Ján Benkovský SJ a ako tému zvolil to, čo nás všetkých priviedlo do kňazského seminára: POVOLANIE.
Podľa slov nášho exercitátora, osobná modlitba a práca s Božím slovom by mala byť v kňazskom živote jednou z priorít. Potrebné je tiež vždy plody tejto modlitby aplikovať na svoj vlastný život, keďže cez Písmo hovorí Ježiš ku každému z nás jednotlivo.
Počas týždňa sme teda od nedele do piatka postupne meditovali nad niekoľkými biblickými textami, v ktorých sme sa pozreli na naše kňazské povolanie v postupnosti:
V programe ďalej nechýbala každodenná sv. omša a adorácia. V ponuke bola tiež možnosť sviatosti zmierenia či duchovného rozhovoru. Celé duchovné cvičenia sa konali podľa jezuitského vzoru v tichu a samote.
A kvôli čomu sme to vlastne všetko absolvovali ? Odpoveď dáva sv. Ignác práve v bode č. 20 svojich Duchovných cvičení, ktorým sa aj tento článok začal: „ A čím viac sa duša k nemu (Pánovi) priblíži, tým viac sa pripraví na prijatie milostí a darov od jeho božskej a najvyššej Dobroty.“ Veríme teda, že sme sa dobre pripravili na prijatie milostí počas tohto formačného roka, a že tieto exercície nám pomôžu opäť sa posunúť o krok bližšie k ideálu Krista, Dobrého pastiera.







