História

Kňazský seminár

sv. Karola Boromejského

Metropola východného Slovenska do vzniku samostatnej diecézy patrila do Jágerskej diecézy. V roku 1347 dostalo mesto privilégiá od Ľudovíta Veľkého a tak sa Košice zaradili na druhé miesto medzi mestami v Uhorsku.

1347

Mesto sa nechalo osloviť reformáciou. Po požiari (13. apríla 1556) opustili mesto dominikáni a františkáni. Katolíci zostali bez kňazov. Počas pontifikátu Gregora XIII. pobudol v Košiciach pápežský diplomat António Possevino SJ a to od septembra do decembra 1583. Práve on vo svojom liste zdôraznil pápežovi urýchlenú potrebu zriadenia seminára v Košiciach na výchovu katolíckych kňazov. Jeho návrh nebol v tom čase zrealizovaný.

1583

Cisár Leopold I. "Zlatou bulou" (Bulla aurea) potvrdil túto univerzitu 7. augusta 1660 v Grazi. Jej teologická fakulta nemohla existovať bez kňazského seminára. Zakladajúcu listinu kňazského seminára vystavil biskup Tomáš Pálfy 4. júna 1664 v Košiciach. Svätý Ladislav sa stal patrónom seminára, ktorý sa začal nazývať Kisdyanum - podľa jeho dobrodincu, biskupa Kisdyho. Budova Kisdyana sa nachádzala na Alžbetinej ulici č. 2 (dnes budova Investičnej a rozvojovej banky). Kňazský seminár bol činný až do roku 1760, aj keď už existoval novopostavený kňazský seminár v Jágri (od r. 1709). Univerzita existovala až do roku 1777, kedy 27. augusta Mária Terézia vydala nariadenie "Ratio educationis", podľa ktorého existovala iba jedna Univerzita, a to v Budíne.

1664

František II. rozdelil Jágerské biskupstvo a zriadil Košické a Szatmárske bikupstvo a zároveň povýšil Jágerské biskupstvo na arcibiskupstvo (23. februára 1804). Pápež Pius VII. potvrdil rozdelenie Jágerského biskupstva dňa 9. augusta 1804 bulou In universi gregis domici cura. Stavba seminára začala v roku 1805. Poslucháči 1. ročníka teológie boli v Košiciach v roku 1809, aj keď budova ešte nebola dokončená. Na začiatku školského roku 1811/12 bola požehnaná budova kňazského seminára. Z úcty k prvému rektorovi Karolovi Rajnerovi pomenovali seminár podľa sv. Karola Boromejského. Tak sa v tento rok teológia prednášala pre všetky ročníky.

1805

Biskup Jozef Čársky 8. septembra 1939 musel opustiť Košice a odišiel do Prešova ako apoštoslký administrátor tých častí Košického, Szatmárskeho a Rožňavského biskupstva, ktoré ostali na Slovensku. Do Košíc prišiel Dr. Štefan Madarász 16. septembra 1939 ako nový košický biskup.

Po vrátení Košíc z Maďarska do ČSR v roku 1945 správa územia košickej diecézy bola zverená biskupovi Jozefovi Čárskemu. Predstavení seminára odišli spolu so svojím biskupom do Maďarska. Z dôvodu vojnových pomerov biskup zriadil seminár až v septembri 1945.

1945

Štúdium v košickom seminári sa ukončilo v júni 1950. Bohoslovci mohli ešte urobiť semestrálne skúšky, ale na základe rozhodnutia štátnych orgánov sa mohli prihlásiť na osobitne organizovaný kurz. Keďže odmietli účasť, boli povolaní do osobitných vojenských útvarov. Predstavení a profesori seminára na konci školského roku boli policajne sústredení v seminárnej kaplnke s odôvodnením, že bezpečnostné orgány musia vykonať prehliadku v celej budove, lebo majú správy, že sa tam ukrývajú zbrane. Zbrane sa nenašli, ale biskupský seminár bol zrušený.

1950

Po páde komunizmu na Zelený štvrtok 1992 biskup Mons. Alojz Tkáč prvýkrát verejne vyslovil svoj úmysel obnoviť kňazský seminár. Dňa 23. januára 1992, po nadobudnutí platnosti Zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd, sa Košické biskupstvo stalo znovu majiteľom seminárnej budovy.

1992