S impulzami z duchovných cvičení sme začali nový formačný rok

Blahoslavenstvá boli témou tohtoročných duchovných cvičení, ktoré sme už tradične absolvovali v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove. V dňoch 10. – 15. septembra 2026 sme na pár dní odišli do ústrania, kde sme mali možnosť odložiť každodenné povinnosti a venovať viac času modlitbe. Osobitne sme sa zamýšľali nad dvoma blahoslavenstvami: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ a „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“

Duchovnými cvičeniami nás sprevádzal náš dlhoročný exercitátor, páter Ján Benkovský SJ. Ako nám pripomenul otec Ján: „Chudoba je prvá čnosť, ktorú nám Ježiš ukazuje ako hodnú nasledovania. Ešte nebolo žiadne Ježišove učenie, len chudobné jasličky. Ako veľa tým Ježiš povedal…“ Ďalej pokračoval: „Ježišova chudoba sa stáva príťažlivou, lebo je slobodný od všetkých vecí.“ Aj nám tak zaznela jednoduchá, no náročná otázka: Dokážem sa podeliť? Nie iba o materiálne veci, ale aj o svoj čas, pozornosť, schopnosti a ochotu byť tu pre druhých? V tejto súvislosti zazneli aj slová pápeža Františka: „Čas strávený po boku chorého je svätý čas.“

Veľkým darom týchto dní bolo aj ticho. Otec Ján nám často pripomínal, že modlitba nie je iba o tom, koľko toho Bohu povieme. Rovnako dôležité je vedieť sa stíšiť a počúvať jeho hlas. A to dokážeme iba vtedy, keď sa na chvíľu zastavíme, odložíme všetok zhon a hluk okolo nás a otvoríme svoje srdce Bohu. Taktiež nás povzbudzoval, aby sme sa nebáli byť v modlitbe odvážni a úprimní a aby sme sa nebáli vstúpiť do skutočného rozhovoru s Bohom. Pripomenul nám aj dôležité odporúčanie svätého Ignáca, aby sme meditácii venovali celú hodinu.

Duchovné cvičenia sme symbolicky zakončili na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Spoločne sme slávili svätú omšu a v jej závere sme zaspievali slávnostné Te Deum a prijali požehnanie s úplnými odpustkami.

Ďakujeme pátrovi Jánovi za sprevádzanie a hlboké podnety, ktoré nám ponúkol. Naše poďakovanie patrí aj kuchárkam a všetkým, ktorí sa starali o naše zázemie a vytvárali nám priestor, v ktorom sme sa mohli nerušene venovať modlitbe a rozjímaniu. Veríme, že všetko, čo sme počas týchto dní načerpali, dozreje a prinesie ovocie v pravý čas.