V tomto procese napĺňania Kristovho poslania nezastupiteľnú úlohu zohráva kňazský seminár a teologická fakulta. Po násilnom prerušení košického seminára 29. júna 1950, na Slovensku zostal iba jeden kňazský seminár a jedna Cyrilometodejská bohoslovecká fakulta v Bratislave. Po páde komunizmu a opätovnom obnovení kňazských seminárov sa naši bohoslovci vracajú na východ, najprv v roku 1990 na Spišskú Kapitulu v Spišskom Podhradí a 16. októbra 1994 aj do Košíc, kde v roku 1998 vzniká aj teologická fakulta, ktorá je od 1. júla 2003 súčasťou Katolíckej Univerzity so sídlom v Ružomberku. 

Kňazský seminár a teologická fakulta vždy boli a musia byť srdcom diecézy, a to nie iba kvôli osobám budúcich pastierov Božieho ľudu, ale kvôli dôležitosti dosahu ich pôsobenia (tak v pozitívnom ako aj v negatívnom význame). Kňazský seminár má byť doslova seminárom – laboratóriom Božieho kráľovstva, Božieho života tu na zemi, laboratóriom prebývania s Ježišom. Ide teda o miesto, odkiaľ sa má šíriť spiritualita, ktorá sa má stávať kultúrou; viera, ktorá je soľou zeme a svetlom sveta; kňazstvo, ktoré sa stáva Kristom. V takomto chápaní budú vždy aktuálne Ježišove slová: Žatva je veľká, ale robotníkov málo(Mt 9,37). A mne nezostáva nič iné, iba nás povzbudiť, aby sme so všetkými dôsledkami prijali za svoju aj jeho následnú výzvu: Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu (Mt 9,38)